Riaditeľove nové kreslo

A opäť v práci. Je ráno, osem hodín, bezpečnostná mreža sa otvára a do haly sa rúti dav informácií chtivých ľudí. Bežný deň, no predsa niečim výnimočný. Dnes sa má uskutočniť kompletná výmena nábytku v kancelárii nášho manažéra. Nie žeby sa ma to nejako týkalo, no aj tak som bola zvedavá, ako to po zmene bude vyzerať.

Prvú hodinu nosili sťahováci starý nábytok von z pracovne. S kolegami sme len oči vyvaľovali, ako obratne si na schodisku počínali so sedačkou a obrovskými, ťažkými kreslami. A keď už bola vonku aj posledná stolička, celé to začalo. Veľké krabice, plné rozmontovaných skriniek, stoličiek, poličiek a kadejakých doplnkov sťahováci vynášali na poschodie. A nakoniec to najlepšie. Kreslo pre riaditeľa. Zostali sme v nemom úžase pred tou nádherou. Bolo to krásne  kreslo potiahnuté bielou kožou s drevenými opierkami na ruky. Pri ňom bledli závisťou aj tie najlepšie kancelárske stoličky. A s nimi aj my, úbohí zamestnanci na tvrdých stoličkách. S kolegami sme závistlivo frfľali, že keby sme sa lepšie učili, mohli sme aj my kraľovať na takýchto stoličkách. Celé zariadenie kancelárie bolo moderné a pritom útulné a ukľudňujúce. Som si istá, že všetci, ktorí vošli do tejto pracovne sa v nej cítili dobre.

Najlepšie na tom bolo, že sme sa na neobľúbené mesačné porady s riaditeľom začali tešiť, keďže sa uskutočňovali v jeho novej kancelárii. Stále sa s kolegami nevieme vynadívať na tú parádu. Potichu som závidela pani upratovačke, že si mohla tajne do toho kresla sadnúť, keď už v práci nebolo ľudí. Mne sa to doteraz nepodarilo.

Takže takto sa skončila výmena nábytku u nášho manažéra. Ešte stále obdivujem to kreslo, ktoré mi tak zobralo dych. Je priam neuveriteľné, ako tak obyčajné veci ako kožu a drevo vedia návrhári spojiť v správnom pomere a farbách do fantastického celku. A raz, keď budem aj ja riaditeľka, tak si také kreslo určite objednám.